54.173.35.129
20.9.2017
Streda
*( iba maturanti )
6.9.2012 Štvrtok
Filozofia
Mýtus
- je to prví spôsob ktorím sa ľudia snažili vysvetliť svet- slovo gréckeho pôvodu, znamená: chýr, príbeh, báj
- je to predvedecký a prednáboženský spôsob visvetlenia sveta a svedčí o nízkom rozvoji spoločnosti
Mytológia - je to ucelený systém mítov
kozmogonické mýty - vznik, počiatok sveta
kozmologické mýty - vývoj a fungovanie sveta
Znaky mýtu - anonymný - nemá autora
obrazný spôsob vijadrovania - personifikácia
mýty nerozlišujú reálny a nereálny svet
* (antropomorfizmus - pripisujú sa ľudské vlastnosti bohom)
* (hylozoizmus - rozličné javi a veci majú svoj vlastný život, lavička prehovorila)
* (sociomorfizmus - zákony prírody a zákony spoločnosti majú rovnaký charakter)
Víznam mýtu - snaží sa niečo visvetliť
- zachovávanie tradícií
- upevňoval systém hodnôt
- majú veľkú umeleckú/kultúrnu hodnotu
Zánik mýtu - človek prestáva biť pasívny
- človek začal pretvárať svet
12.9.2012 Streda
Filozofia
Folozofia: file - milovaťsofia - múdrosť
Palasaténa - bohyňa múdrosti (vždy ako žena a pri nohách mala sovu)
Pitagoras - spomenul prví krát filozofiu
- filozofia je odraz danej dobi, pužíva jazik tej dobi
- filozofi vždy reagujú na predchodcov (buď ich rozvíjajú alebo ich polemizujú)
- filozofia skúma celý svet (je tématicky neredukovaná) a špeciálne vedy skúmajú len jednu časť sveta (tématicky redukované)
- filozofia nemá stáli predmet skúmania lebo predmet sa mení z menením sa spoločnosti (čo spoločnosť potrebuje vedieť akurát)
- filozofia je spôsob uvažovania o svete a spôsob akým kladieme otázky a cieľom je nájsť pravdu
Kant povedal: Čo môžem poznať?
Čo mám konať?
V čo smiem dúfať?
Čo je človek?
- filozofia je pán veda: zahŕňala všetky vedy a poznatky
potom sa začali vedecké disciplíny oddeľovať od filozofie lebo tam pribúdalo veľa informácií
Základné filozofické otázky: Aká je podstata sveta? (čo je prvotné)
Je svet poznateľný?
Filozofické disciplíny:
základné
Ontológia - náuka o bití/jestvovaní (Parmedis to priniesol)
Gnozelógia - náuka o poznaní
ďalšie
etika - zaoberá sa ako bi sa mal správať človek
gnozeológia - zaoberá sa ako človek poznáva
filozofická antropológia - zaoberá sa človekom (čo je človek, aký je jeho zmisel človeka)
logika - veda o správnom spôsobe uvažovania (ako mám mislieť, zakladateľ Aristoteles)
estetika - zaoberá sa čo je krásne a čo škaredé
axiológia - náuka o hodnotách
filozofia prírody - čo je to príroda, ako vzniká
*(Predpoklady vzniku filozofie:
duševná práca musela biť uznaná spoločnosťou (že je potrebná)
spoločnosť musela biť tak usporiadaná abi sa mohol človek slobodne vijadrovať
človek sa musel naučiť mislieť v pojmoch
človek musí samostatne mislieť
hraničné situácie)
24.9.2012 Pondelok
Vzťah filozofie a náboženstva
Filozfia a veda
- filozofia zahŕňala všetky vedné disciplíny
- prvé sa odčlenili prírodné vedy
- filozofi sú považovaný za zakladateľov vied
Aristoteles - logika
Descartes - analytická geometria (kogíto ergo sum - mislím teda som)
Comte - sociológia
Sofisti - všetko prekrúcali
- filozofia a veda sú postavené na faktoch, argumentoch a dôkazoch
- filozofia a vedy majú svoj predmet skúmania
- filozofia a veda majú pojmoví aparát
metodickosť - používajú metódy na visvetlenie sveta (filozofia aj veda)
- vedy
riešia aktuálne problémi
praktické viužitie
používajú prístroje a mozog
filozofia môže dať podnety vede
- filozofia
zaoberá sa večnými otázkami (podstata bitia)
pužíva len mozog
môže sa oprieť o vísledky vedy
Filozofia a náboženstvo
- sú to rôzne pohľady na svet
- stávajú sa svetonázorom (názor na svet)
- obe zdôraňujú etické otázky (zlo)
Teológia - náuka o bohu
- je založená (iba) na viere
Filozofická teológia - opiera sa o vieru v boha ale dáva aj dôkazi
Filozofické prístupi k bohu
teizmus - založený na viere v boha
- viera v osobného boha (boh je osoba)
- je to presvedčenie že boh stvoril svet a riadi ho
Polyteizmus - viera vo viacerích bohov
Monoteizmus - viera v jedného Boha
Ateizmus - odmietanie existencie Boha
Deizmus - Boh svet stvoril ale nezasahuje doňho (osobný Boh)
Panteizmus - boh nieje osobný ale je rozplívajúci sa v prírode
Základné filozfické smeri
Materializmus - presvedčenie že skutočné bitie je materiálne
- všetko duchovné je odvodené od materiálneho
Idealizmus - presvedčenie že skutočné bitie je idea, duch, boh,...
- všetko materiálne je od toho odvodené/napodobené
Monizmus - presvedčenie že všetko jestvujúce je z jednej podstaty
Táles - všetko vzniklo z vody
Dualizmus - existujú dve podstaty
Platón - tvrdil že existovali 2 svety, materiálny a ideálny svet
Pluralisti - svet tvorí viacero podstát
Atomisti - podstatov sveta sú atómi
Ranná Grécka Filozofia
Víchodiská gréckej filozofie
- filozofia vznikla v grécku
- filozofovia sa opierali o poznatky (ešte to neboli vedecké poznatky, len skúsenosti)
Grécka Kolonizácia
- 9.- 8. p.n.l
- rozmach gréckej civilizácie
- museli kolonizovať lebo grécko bolo hornaté
- kolonizovali: malú Áziu, Taliansko, Gibraltársky prieliv
Prínos kolonizácie: vznik polisov (grécke mestské štáty)
umožnil sa kritický náhľad na ich predstavi a vitvorili sa základy filozofie
Grécka filozofia sa delí:
ranná grécka filozofia - bol tu Sokrates
- 6 až 5 p.n.l.
- filozofi sa zaoberali prírodov
klasické obdobie - filozofia dosiahla vrchol (v Grécku)
- je to antropocentrické obdobie (pozornosť sa upriamila na človeka)
Sokrates, Platón, Aristoteles
Helenistické obdobie - 4 storočie p.n.l. - 529 n.l.
- Gréci stratili svoju samostatnosť (obsadili ho Macedónci)
riešili: ako sa zbaviť strachu zo smrti
že nepochopia podstatu sveta
- začali sa zaoberať ako prežiť život šťastný
religionistika - veda o náboženstve
28.9.2012 Piatok
Prepoklady vzniku gréckej filozofie
- v Grécku bola sloboda slova
- v ostatných krajinách trestali iné názori ako mali panovníci
- Gréci začali kolonizovať
- počas kolonizácie zistili veľa novích poznatkov
- vznik Gréckych mestských štátov a demokracie
- občania sa podielali na celom chode štátu
*(Sociomorfizmus - uvedomili si že spoločenské zákony majú inú povahu ako prírodné)
Milétska škola
- vzniklo to v meste Milét
- filozofi hľadali arché
všetky veci sú súcna (že vznikajú a zanikajú)
- boli to živelný materialisti (skoro všetci)
- boli to monisti
arché - niečo z čoho vznikajú všetky veci
- arché nevzniká a nezaniká
Táles - matematik, astronóm, fizik (zaoberal sa prírodov)
- predpovedal zatmenie slnka (28 mája 585 <- netreba vedieť)
- arché mal vodu (nachádzal ju všade a vo všetkých skupenstvách)
- zem si predstavoval ako dosku na vode
Anaximandros - žiak Tálesa
- arché mal apejrón (ne-ohraničené)
- svet tvoria protiklady a tie zapríčiňujú vznik vecí
- preukázal vižší stupeň abstraktného mislenia
- vinašiel slnečné hodiny
- tvrdil že všetko živé sa vivíjalo postupne
Anaximenés - arché mal vzduch
- všetko vzniklo zo vzduchu
víznam miléťaňov - položili základ filozofie a vied
- ako prví sa pokúsili visvetliť svet (racionálne)
1.10.2012 Pondelok
Pytagoras
- je z ostrova Samos (Grécko)
- Milét bol už obsadený tak išiel na Krotos
- založil školu krotón
- založil náboženský spolok (členmi mohli biť ženy)
- Pytagoras bol nespochybniteľnou autoritou v tomto spolku
- pripisovali sa mu nadprirodzené vlastnosti
- často vistupoval v noci
- Pytagorova veta (princíp tejto vety bol už dávno známi ale on ju zdôvodnil)
- bol idealista
- arché mal číslo
- dodržiavali prísnu životosprávu (odmietali meso)
- sebareflexia (vždy večer zhodnotili deň)
Akustika - zistil že 3 rôzne ťažké kladivá vidávajú 3 rôzne tóny
Prevteľovanie duše (orfizmus) - verili že sa duša niekoľko krát prevteľuje až kým sa neoslobodí od zla
číslo - 1 bod
2 priamka
3 plocha
4 priestor
10 - dokonalé číslo (priateľstvo)
Význam pytagorovcov - rozvinuli učenie milétskej školy
- pochopil že pojem neobmedzenej hmoty nestačí na visvetlenie sveta
5.10.2012 Piatok
Herakleitos
- jeho filozofia: dianie pohybu
- vírok: Panta rhei - všetko plinie
- odporca demokracie
- žil ako pustovník
- napísal: Dielo o prírode
- pužíval nezrozumiteľný jazik
- dostal prezívku temný (lebo ho nerozumeli)
Dialektika - spôsob uvažovania o svete že sa svet mení a sú tam protiklady
Arché - oheň (simbolizoval mu dinamiku)
- hovoril že protiklady proti sebe bojujú a spolu tvoria celok
- svet je premenliví ale nemení sa náhodne ale riadi ho logos
12.10.2012 Piatok
Eleatská škola
Xenofánes
- je z Kolofónu
- potulný spevák
- nepáčilo sa mu že ľudia vidia v bohoch svoje vlastné vlastnosti
- kritizoval antropomorfný charakter (prenášanie vlastností)
- tvrdil že je tam iba jeden Boh, ktorí je úplne iný ako ľudia
- priniesol panteistický pohľad na Boha (je všade)
Parmenides
- vidal zákony
- vidal dielo o prírode
cesty: poznania/rozumu, mienky/zmislové
- vidal sa po ceste rozumu
ontológia - bitie
- použil prví krát tento pojem
- tvrdil že bitie musí biť stále a nemenné
- vždy musíme rozmíšľať len o tom čo je (bitie) lebo nič iné ako bitie nieje
- bitie je a nebitie nieje
- bitie je večné lebo kebi že nieje tak bi z niečoho muselo vzniknúť (z nebitia ktoré nieje)
- bitie nieje delitelné a tiež je nepohyblivé
súcno - jednotlivé veci
bitie - základom všetkých premenlivích vecí
Zenón
- je z Eleji
- žiak Parmedia
- uznával len aristokraciu
- veril v existenciu bitia (ontológia)
- tvrdil že sa z bodu A do bodu B nedá prejsť lebo vždy musíme prejsť polovicu zo vzdialenosti a polovicu z polovice ...
15.10.2012 Pondelok
Empedokles
- chcel spojiť Eleátsku a Milétsku školu
- snažil sa presvedčiť ľudí že je božského pôvodu
Arché: korene vecí (voda, oheň, vzduch, zem)
- arché predstavovalo stálosť
- spluralizoval arché (rozmnožil ho)
- láska a nenávisť rozhýbali tieto korene
tvrdil že časti blúdili po svete a náhodne sa spájali láskou a keď sa spojili dobre tak to ostalo (ruka rameno,...)
Anaxagoras
- tiež chcel zmieriť Eleátsku a Milétsku školu
- bol v Aténach
- bol odsúdený za bezbožnosť (povedal že slnko je kus skali)
Arché: semená veci
- arché ěste viac rozmnožil
- semená riadi rozum alebo núz
Xenofánes
Arché: Boh (iba jeden)
- žil v Kolofóne ale presunul sa do osady Elej
19.10.2012 Piatok
Atomisti
- existuje bitie a nebitie a nič sa nedeje náhodne
Leukipos
- spochybňovala sa jeho existencia
- napísal: nič sa nedeje náhone ale oddôvodnenie
bitie - atómi (tie sa už nedajú deliť, tuhé a pohybujú sa prirodzeným pohybom, z nich vzniká hmota)
nebitie - prázdny priestor (kvôli nemu sa môžu atómi hýbať)
Demokritos
- smejúci sa filozof (pozitývny)
- dobrí človek môže isť všade lebo dobrého človeka prímu všade
Determinizmus - všetko čo sa deje má svoju príčinu
Vnímanie - od vecí sa oddeľujú povlaky (ejdolá) a tieto povlaky preniknú do zmislov a mi si to uvedomujeme
zmisli - sú subiektývne
rozum - je obiektývny
- bol dôsledný materialista
povedal: aj duša sa skladá z materiálov a spolu s telom potom zanikne
Sofisti
- úspech za každú cenu
sofia - múdrosť
- snažia sa presvedčiť o pravde
- Atény zažívajú rozkvet
- do politiky sa dostali všetci obivatelia
- dopit po vzdelaní
Sofisti - potulný učitelia múdrosti
- učili ľudí za poplatok argumentovať, mislieť, rečniť
- cieľom sofistov bolo obhájiť svoj názor a že oni majú pravdu (presvedčiť ľudí za každú cenu)
Sofizmus - nesprávne vedený úsudok s cieľom presvedčiť a zmiasť oponenta
- sofistami začína antropologický pohľad
- začínajú sa rozvíjať: pedagogika, rétorika, filologia (jazik), ...
Protagoras
- mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú a nejestvujúcih že niesu
Gnozeologický relativizmus - pravda je subiektývna
Morálny relativizmus - nevieme obiektývne povedať čo je správne, čo je dobré a čo zlé
Sokrates
povedal: viem že nič neviem
- filozofiu viedol formou rozhovoru (nič nenapísal)
- stále sa pítal ľúdí na všeliake veci a chcel abi sa nad tým zamisleli
- chcel pomáhať ľuďom abi v sebe hľadali pravdu
- vistupoval ako nevedomí a chcel abi ho ľudia učili
- obžalovali ho z bezbožnosti a že zavádza nové božstvá
Dajmonion - vnútorný hlas ktorí vimislel Sokrates (nejáke svedomie)
22.10.2012 Pondelok
- garbiar (spracovával kožu) Anitos ho dal zabiť lebo s ním mal spori
- nesúhlasil abi sa do vlády (súdu) viberali ľudia žrebovaním
26.10.2012 Piatok
- víchodiskom jeho filozofie bolo že človek mal spoznať sám seba
Negatívna časť rozhovu - Sokratova irónia
- prvá časť rozhovoru a vždy položil takú otázku že spochybnil tvrdenie
Mameutická časť rozhovoru - koniec rozhovoru, keď človek prišiel na pravdu
- Sokrates bojoval zo Sofistami
- tvrdil že dobrom bi sme sa mali dostať k cnosti
- presviedčal ľudí že sa majú starať o miseľ
Etický intelektualizmus - človek musí vedieť čo je dobro
- bol presvedčený že keď človek vie čo je dobro tak nebude robiť zlo
Platón
Celé meno: Aristokles
Prezívka: Platón
Platis po grécky je široký
- patril medzi aristokratov
- založil školu Akadémia
- diela písal formou dialógu
inšpiroval ho: Pitagoras (orfizmus), Herakleitos, Parmenides (filozofia bitia), Sokrates (boj proti Sofistom)
Hovoril: existujú 2 svety - 1 zmislovo vnímateľný (ale že tento svet nieje skutočným bitím)
- 2 svet ideí (tvoria ho večné ideie, sú to vzori materálnych vecí)
- Platón si mislel že idei sú hierarchycky usporiadané
- dualista (uznáva 2 svety)
29.10.2012 Pondelok
- skutočné bitie musí biť večné
- objektývny idealista
Ľudská duša - tvoria ju rozum, vôľa, pudy a vášne
- rozum riadi pudy/vášne a vôľu
- duša je vo svete ideí pred tým ako vstúpi do tela, tam ju drží rozum
- potom duša padne do tela a telo začne žiť
Podobestvo o jaskyni - ľudia ktorí nikdy nič nevideli môžu považovať za skutočné aj tiene ktoré vrhal oheň
- kebiže odýdu z jaskyňe tak ich oslepí slnko a zistia že v jaskyni bolo lepšie ale potom kebiže si zviknú na svetlo tak bi sa už nechceli vrátiť do jaskyne
- cesta z jaskyne je cesta poznania
Platónov trojuholník - vrch: idei
- veci sú napodobeniny ideí
- človek poznáva ideie rozumom (racionálne)
- človek poznáva veci na základe zmislov
Kritika existujúcich ústav Platónom
(ústava znamenala formu štátu)
Oligarchia - vláda bohatých
- majú majetok majú moc, dochádza tu napetie medzi bohatými a chudobnými
Demokracia - k moci sa dostane väčšina
- vláda ľudu
5.11.2012 Pondelok
- lebo umožnila zabiť jeho učiteľa
- vládnuť môžu ľudia ktorí nič nevedia
Tyrania - vláda násilia
(utopické teórie - nedajú sa zrealizovať)
Koncepcia ideálneho štátu
Štát - vírobcovia (zabezpečujú celú obživu, všetky materiáli)
strážstcovia (chránia slobodu)
filozofi (majú spriamovať spoločnosť)
12.11.2012 Pondelok
Klasická grécka filozofia
Aristoteles
- Platónov žiak
Skúsenosť je zdrojom poznania, jeho štruktúra je logika
- študoval na Platónovej akadémii
- otec bol lekár
- obvinený z bezbožnosti (Macedóncami)
- založil školu likeon
- vichovávateľ Alexandra Macedónskeho
- nenechal sa popraviť za bezbožnosť ale ušiel a potom zomrel na žalúdočné problémi
- bol sistematik
- venoval sa: biológii
- založil: logika (nástroj na správne uvažovanie)
- omyli vznikajú na základe zle vihodnotených zmislovích vstupov
- dielo: organo (nastroj, zahrnul tu všetko čo spravil)
definovanie: človek -> živočích (rozumný, hovoriaci)
- najvšeobecnejšie pojmi (kategórie; nedajú sa ďalej už zjednotiť)
Kategórie: kvalita, kvantita, vzťah, miesto, čas, poloha, stav, činnosť, trpnosť
súd - vzniká spájaním pojmov
subiekt - to čo vipovedáme
predikát - to čo mu pripisujeme
úsudok - spojenie 2 súdov
- spojenie 1. a 2. premisi
dôkazi - spájanie úsudkov
- abi sme došli k správnemu dôkazu tak musíme dodržiavať zásady sporu; zásada identity; zásada vilúčenie tretieho
Postupi uvažovania: indukcia - od jednotlivích k všeobecnému
dedukcia - od všeobecného k jednotlivím (vždy je 100%)
Metafizika - prišiel s tým Andronikos z Rhódu
Aristoteles sa zaoberal čo je podstata, príčina, účel bitia
- metafizika sa zaoberá príčinami bitia
- Aristoteles zastával strednú cestu
- podľa neho je každé bitie spojenie látky a ideí
- hovoril že látka je beztvará (možnosť) a že idea je forma
19.11.2012 Pondelok
23.11.2012 Piatok
7.12.2012 Piatok
Pohyb - spojenie látky a formi
- gréci mali 6 pohybov: vznik, zánik, narastanie, zmenšovanie, zmena kvality, presun z miesta na miesto
- Boh bol prvohýbateľ
Vznik - 4 príčiny vzniku: látková, formálna (určuje tvar), pôsobiaca príčina, účelová príčina (kvoli čomu bolo niečo virobené)
Formi duše - vegetatívna (umožňuje víživu a rozmnožovanie)
- zmislová (vegetatívna + vnímanie, pohyb)
- rozumová (zmislová + mislenie)
rozum - receptívny (dostane informácie, pociťovanie, vnímanie)
- čínný (spracováva informácie)
Etika - praktická filozofia
- cieľom konania má biť dobro (založené na poznaní a práci)
Cnosti - etické
- dianoetické
Zlatá stredná cesta - zastával ju
štedrosť je medzi lakomosťou a márnotratnosťou
udatnosť je medzi bojazlivosťou a bezhlavou odvahou
- považoval človeka za tvora spoločenského
- štát považoval za niečo prirodzené
- zastával rozdieli medzi vrstvami
- hľadal aká forma štátu je najlepšia
11.12.2012 Utorok
Helenistické obdobie
- začalo bitkou pri Paronej
- znamenala stratu nezávislosti Gréckych štátov (Macedónci začali vládnuť)
Helenistická kultúra - do Gréckej kultúri prenikali prvky orientálnej kultúri
Sinkretizmus - prelínanie kultúr
- gréci sa obrátili z verejného života do osobného a hľadli svoje uspokojenie
Školi:
Stoicizmus - odovdený podľa názvu budovi (pestrofarebná stĺpová sieň)
- som človek ktorého nič nepodstatné nevivedie z mieri
- zakladateľ: Zenón z Kitia
- delí sa na 3 obdobia: staršia stoa, stredná stoa, mladšia stoa
- filozofia: etika, fizika (náuka o prírode), logika (gnozeologické otázky)
tabuľa rasa - je to naša miseľ (pri narodení je úplne čistá a postupne sa zaplňa)
- boli materialisti
- hmotu chápali ako pasívny prvok a niečo aktívne k nej musí pristúpiť abi sa z nej niečo vitvorilo
- človek bi mal žiť v súlade s prírodou
- človek ktorí sa práva rozumne môže dosiahnuť pokoj/blaženosť
- v živote sú afekty ktoré nás pletú od racionálneho mislenia (chorobi duše)
- Afekty: zármutok, strach, žiadostivosť, rozkoš
- Apatheia - stav mudrca (človek nieje ovplivňovaný afektami)
- Fatalizmus - osudovosť (nemôžme ho zmeniť)
- víznam stoicizmu: mišleinka rovnocennosti ľudí
Epikureizmus - zakladateľ Epikuros
- filozofi zo záhrady (lebo mali veľkú záhradu)
- heslo: vihýbaj sa verejnému životu
- užívali si život (všetky jeho veci, pili prejedali sa, sexuálna neviazanosť,...)
- hľadali rovnováhu duše tým že sa zbavovali strachu
- Tetra farmakos (štvoraký liek): strach že nebudeme šťastný (liek: mali žiť rozumne)
strach z bohov (liek: mali si uvedomiť že nezasahujú do nášho života)
strach zo smrti (liek: netreba sa báť lebo keď je tu smrť tak tu mi niesme a opačne)
strach z utrpenia (liek: netreba sa báť lebo keď je utrpenie silné tak netrvá dlho)
- ataraxia - vivážený pokoj ducha
Skepticizmus - zakladateľ: Piron z Etili
- skepsa - pochybnosť
- keď je človek skeptický tak začína viac uvažovať
- je to vísledok poznávania
- prišli k vísledku že pravda je nespoznateľná
14.12.2012 Piatok
- náuka o trópoch (pravda je vždy subiektývna)
- trópi: hľadiská ktoré dokazujú nepoznateľnosť pravdy
- schopnosť poznávať ovplivňujú naše subiektívne stavi
- hľadanie štastia (každá škola ho hľadala ináč)
Stredoveká filozofia
Stredovek- medzi obdobie (mezdi antikou a jej znovuzrodením renesancie)
- označuje sa ako temný
- silný vpliv cirkvi
- silný dogmatizmus (niečo čoho sa musíme držať a nesmieme sa odkloniť)
- stagnácia vedy
- inkvizícia
- rozvoj školstva (cirkevné školi, univerzity)
- rozvoj ľudovej slovesnosti (zviky, tradície)
- bolo tam zrovnoprávnenie kresťanskej vieri
- potom sa stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom
- vinájdením knihtlače, objavením Ameriky skončil stredovek
Obdobia:
Patristika - duchovné
- 1. obdobie konfrontácia kresťanstva z inými vierami
- 2. učenie - postavili celé kresťanstvo na základoch na ktorích sa dohodli v období konfrontácie
Scholastika - schóla (škola)
- je to filozfia ktorá sa učila na školách
delí sa: 1. ranná - je tu spor o univerzálie (o všeobecné pojmi)
2. vrcholná - víznamný tu bol Aristoteles
3. Neskorá - stredoveká filozofia pomali zaniká
- Gréci boli racionálny preto Boha vnímali že Boh plní nejáku funkciu
- v kresťanstve je Boh stvoriteľ, bez neho bi tu nič nebolo, všetko čo je tu je od neho závislé; tento Boh je dobrí/milí
- kresťanstvo znehodnocuje pozemský život (že si ho nemáme užívať)
Otázky a odpovede na písomku, keď je niečo zle napísané píšte na: mato@otam.dyndns.org
1) Vysvetlite pojem gnozeologický relativizmus a uveďte, s ktorou filozofickou školou sa spája.
- Pravda je subiektývna, sofizmom
2) Vysvetlite pojem mravný relativizmus a uveďte, s ktorou filozofickou školou sa spája.
- nevieme obiektývne povedať čo je správne, čo je dobré a čo zlé, sofizmom
3) Vysvetlite, prečo sa sofisti objavili na scéne práve v 2. polovici 5. storočia pred Kr.
- sofizmus bol vyvolaný občianskou vojnou čiže, "zrodil sa zo sváru."
4) Najvýznamnejším predstaviteľom sofistov bol autor výroku : „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“ Bol ním PROTAGORAS
5) Vysvetlite pojem eristika a uveďte, s ktorou filozofickou školou sa spája.
- umenie viesť slovný spor, t. j. dokazovať alebo vyvracať akékoľvek tvrdenie, bez ohľadu na to, či je pravdivé alebo nepravdivé, sofizmus
6) Vysvetlite pojem sofizmy.
- tvrdenie zdanlivo logické, ktoré však dospieva k neprijateľnému záveru
7) Vysvetlite, čo je najvýznamnejšia zmena filozofie sofistov a klasickej gréckej filozofie v porovnaní s rannou gréckou filozofiou a ako sa nazýva.
- prví predstavitelia ozajstnej inteligencie totiž definitívne otriasli základmi tradičného, mytologického myslenia; Antropologický obrat
8) Vysvetlite pojem maieutika a uveďte filozofa, s ktorým sa spája.
- termín používaný Sokratom pre umenie viesť dialóg
9) Uveďte, ako sa nazýva prvá časť sokratovského dialógu a charakterizujte ju.
- Negatívna časť rozhovoru, spochybňoval tvrdenie a používal pri tom iróniu
10) Uveďte, ako sa nazýva druhá časť sokratovského dialógu a charakterizujte ju.
- Mameutická časť rozhovoru, koniec rozhovoru, keď človek prišiel na pravdu
11) Vysvetlite pojem daimonion a uveďte filozofa, s ktorým sa spája.
- Vnútorný hlas, Sokrates
12) Vysvetlite pojem etický intelektualizmus a uveďte filozofa, s ktorým sa spája.
- Človek musí vedieť čo je dobro a potom nebude robiť zlo, Sokrates
13) Čo je podľa Sokrata ideálom štátu? Kto by mal vládnuť a prečo?
- Svoju aristokratickú predstavu štátneho zriadenia vidí ako vládu najmúdrejších a najlepších, základom štátu musí byť spravodlivosť ktorej podliehajú vládnuci a aj ovládaný, lebo pochopili podstatu dobra
14) Na základe riešenia základných filozofických otázok charakterizujte Platóna ako filozofa.
- Dualista (uznával 2 svety/podstaty) a objektívny idealista
15) Ako môže človek, podľa Platóna, poznávať ideu?
- človek poznáva ideie rozumom (racionálne)
16) Ako môže človek , podľa Platóna, poznávať konkrétnu vec?
- človek poznáva veci na základe zmyslov, veci sú napodobeniny ideí
17) Ako sa nazýva škola založená Platónom?
- Akadémia
18) Z akých zložiek sa skladá duša človeka, kde sídlia a akú cnosť sa usilujú dosiahnuť ?
- Rozumová duša sídli v hlave, snaží sa dosiahnuť múdrosť
- senzitívna duša sídli v hrudi, snaží sa dosiahnuť statočnosť
- žiadostivá duša sídli v bruchu, snaží sa dosiahnuť umiernenosť
19) Aký štát je podľa Platóna spravodlivý?
- Totalitný
- vírobcovia (zabezpečujú celú obživu, všetky materiáli)
- strážstcovia (chránia slobodu)
- filozofi (majú spriamovať spoločnosť)
20) Charakterizujte Platónove idey:
- sú skutočné bytie, nemenné podstaty meniacich sa vecí. Sú vzormi vecí. Veci sú ich nedokonalými napodobeninami (mimézis)
21) Ako sa volá škola založená Aristotelom ?
- Lýceum (Lykeion)
22) Spájaním pojmov vzniká ..... súd (resp. premisa) ...... a ten sa skladá zo ..... subjekt-u (Janko) ...... a ........ predikát-u (je milý) ......
23) Akou príčinou vzniku domu je podľa Aristotela murár?
- pôsobiacov
24) Akou príčinou vzniku domu je podľa Aristotela plán domu?
- formálnou
25) Každá vec sa podľa Aristotela skladá z:
- Látky a formy
26) Uveďte nesprávne formy vlády podľa Aristotela, charakterizujte ich.
- 1.) vláda jednej osoby – tyrania – zlá forma (sebecká vláda jedného človeka)
- 2.) vláda menšiny – oligarchia – zlá (vláda vykorisťovateľov)
- 3.) vláda väčšiny – demokracia – zlá (sebecká vláda väčšiny)
27) Uveďte správne formy vlády podľa Aristotela, charakterizujte ich.
- 1.) vláda jednej osoby – monarchia - dobrá
- 2.) vláda menšiny – aristokracia - dobrá (vláda šľachty)
- 3.) vláda väčšiny - politea – dobrá (rozumná nesebecká vláda väčšiny)
28) Aké formy duše majú živočíchy?
- zmyslová (vegetatívna { umožňuje víživu a rozmnožovanie } + vnímanie, pohyb)
29) Aké formy duše má človek?
- rozumová (zmyslová ( + vegetatívna) + myslenie)
30) Uveďte, kde sa nachádzajú cnosti človeka podľa Aristotela. Vysvetlite na príklade statočnosti.
- Cnosť – stredná cesta
- udatnosť je medzi bojazlivosťou a bezhlavou odvahou
11.1.2013 Piatok
Renesančná filozofia
14.1.2013 Pondelok25.1.2013 Piatok
28.1.2013 Pondelok
15.2.2013 Piatok
5.4.2013 Pondelok
Otázky na písomku (8.4.2013 Pondelok)
Empirizmus - fizlozofický smer, za zdroj poznatkov pokladá skúsenostiRacionalizmus - fizlozofický smer, je založený na rozume a logickom mislení
Induktívna metóda - od konkrétnych javov sa snaží dostať k všeobecným
Deduktívna metóda - zo všeobecneho sa snaží dostať konkrétne
Idoli - prekážky, predsudky – znemožňujú nám pravdivé poznanie
Nové organon - skúsenosti sú jediné spoľahlivé víchodisko poznania
Metodická Skepsa - Descartes, absolútne pochybovanie o všetkom
Hmotná Substancia - vlastnosť je: rozpriestranenosť (viplnenie priestoru), spojovníkom medzi hmotnou a duchovnou je človek
Duchovná Substancia - vlastnosť je: mislenie
Primárne kvality - sú adekvátnym odrazom vonkajšieho sveta v našom vedomí. Teleso ich má stále, aj vo chvíli keď ho práve nevnímame (napr. tvar, hmotnosť, objem telies)
Sekundárne kvality - sú subiektývne, sú vísledkom našich zmislov a vijadrujú subiektívny stav telesa (farba, chuť, vôňa, teplota,)
Jednoduché idei - je to materiál ktorí spracováva miseľ, základné dáta nášho vedomia
Zložené idei - sú to celky ktoré spolu súvisia a ktoré vznikli spojením "materiálu" (z jednoduchých ideí)
Status naturalis - prirodzený stav pred štátom
Status civilis - občiansky stav odvodený od vzniku štátu
Tabuľa rasa - stav vedomia (duše) po narodení bez dojmov a predstáv a/alebo skúseností
Osvietenstvo - bojovalo proti metafyzike a zastávalo buď materialistické alebo deistické pozície, podporovalo každý druh racionalizmu. Snažilo sa opierať o výsledky prírodných vied
Deizmus - je to učenie ktoré pripúšta existenciu boha alebo princípu ktorí vitvoril svet ale ďalej doňho nezasahuje
Geografický determinizmus - vedecká kocepcia ktorá hovorí že geografické prostredie (príroda) má rozhodujúcu úlohu pri rozvoji človeka a ľudskej spoločnosti
Vimedziť novovekú filozofiu a jej delenie na 3 etapi
17. - 19. (1. 1/3) storočie
a) Renesančná
b) Klasická
c) Osvietenská
Visvetliť idoli u Francisa Bacona
1. idoly rodu ( kmeňa ) – vyplývajú z našej podstaty, sme schopní poznávať iba ako ľudia, do poznania vnášame antropomorfické prvky, naše myslenie je zaťažené vôľou a citmi 2. idoly jaskyne - vnímanie je ovplivnené výchovou, vzdelaním a preto je subiektívne
3. idoly trhu – zlé používanie jazika, veci sú zle pomenované
4. idoly divadla – preberanie názorov autorít
U Dekárta visvetliť jeho metódu poznávania
racionálne zdôvodňovanie názoru
základom bol problém ktorí rozložil na malé časti a každú časť logicky skontroloval a potom ich poskladal do viriešeného problému
Descartes hľadá posledné, základné, večné pravdy
U Loka delenie štátnej moci
výkonodarná
zákonodarná
federatívnu
Z osvietenstva znaky (aj obdobie)
18. storočie
Snaha rozumom a vedou prekonať náboženské ideológie a absolutizmus.
- ľudia sú si od prírody rovní (toto vyhovovalo meštianstvu)
- majú právo na slobodu myslenia a presvedčenia
- veľký dôraz sa kládol na vzdelanie
- fungovanie vesmíru sa vysvetľovalo fyzikou